feb 12
Ťažké obdobia sú prirodzenou súčasťou života a aj toho najideálnejšieho manželstva. Mala som, aj mám pred sebou príklad svojich rodičov, ktorí sú spolu vyše 35 rokov a ťažkých období zažili až-až.. Ale aj vo chvíľach, keď bolo ich manželstvo najviac skúšané, nezabudli na lásku a vzájomnú úctu. Napríklad neslušné slová u nás doma neboli "v kurze" a aj keď otec sem-tam niečo také aj povedal, vždy to bolo z hnevu, ktorý nakoniec vyprchal. A hlavne nikdy to nebolo smerom k mame alebo nám, deťom. Keď sme si zaslúžili pokarhanie, vedeli to vybaviť bez bitky a používania vulgárnych výrazov. Až neskôr som pochopila, aké to bolo dôležité pri budovaní úcty. Ani manželstvo rodičov sa nezaobišlo bez hlasnejších výmen názorov, ale možno by som také prípady vedela zrátať na dvoch rukách. A v čom vidím najväčšie plus - ani vtedy neriešili rozvod, ale problém... Učili nás svojim príkladom a to je tá pravá výchova.
Vyrástli sme a založili si svoje rodiny. Nebolo pre nich jednoduché prijať niektoré naše rozhodnutia, ale akceptovali ich, aj keď s nimi nie vždy súhlasili. Aj za to im ďakujem, že nám dovolili urobiť svoje chyby, aby sme sa mohli poučiť, nechceli žiť náš život za nás, ale boli aj sú nablízku.
Naučila som sa, že dobrý vzťah môžem mať len vtedy, keď sa najprv naučím milovať seba. Ak mám o sebe názor, ktorý je moc prehnaný jedným alebo druhým smerom, nemôžem mať vyrovnaný vzťah s ostatnými. A o to viac to platí na životného partnera.
Naše manželstvo je založené na vzájomnej úcte. S manželom sa dopĺňame - dávam mu svoju lásku a prijímam tú jeho. Vypočujem si ho a on mňa tiež. Na veľa vecí máme iný názor, ale veľa-veľa sa rozprávame. Niekedy máme aj búrlivejšiu výmenu názorov, ale ak sa všetko vyjasní, je to ďalší krok vpred.
Väčšinu času trávime spolu - on pracujem doma a ja som na materskej dovolenke s dcérkou, takže príležitosť na spoznávanie sa je dosť. Nedávno som si uvedomila, že luxus nie je to, keď manžel celý deň je preč a zarába veľa peňazí a potom zoberie manželku na večeru či na dovolenku. My si "luxus" spoločných obedov užívame každý deň, v našej kuchyni.. A deti nás tiež majú k dispozícii kedykoľvek. Nepovažujem sa za super matku, ale keď môj pätnásťročný syn ma objíme a dokáže mi povedať, že si uvedomuje, aké je mu vzácne, že sa o nich naozaj zaujímame a staráme, znamená to pre mňa viac ako hlavná výhra v lotérii.
Ako teda znášame ťažké obdobia v našom manželstve? Tak, že sa na ne pripravujeme vtedy, keď všetko je v poriadku.
A ešte niečo z vlasných skúseností, čo považujem za podstatné: spolužitie nie je manželstvo - manželstvo neznamená svadbu - zosobášení ľudia nemusia byť aj ozajstní manželia - najlepšia forma komunikácie je, keď sa pritom druhému pozeráme do očí - sex patrí k manželstvu, ale nevyrieši problémy za nás.
Predohra sa nezačína tesne pred sexom, ale hneď po vyvrcholení - ak sa k manželovi/manželke stále správame tak, ako si prajeme, aby sa správal/a k nám, veľa nemôžeme pokaziť a máme dobrý predpoklad, aby sme boli spolu a šťastní - v dobrom i v zlom...
Katka Brňáková
Sme mladý manželský pár, 12. februára sme mali pol-ročné výročie. Vďaka Bohu sme zatiaľ neriešili veľké problémy. Zhodli sme sa, že bez Boha by sme to nezvládli a bez Neho si nevieme predstaviť ani naše manželstvo - On dáva zmysel nášmu životu, aj manželstvu.
Dáva nám vo Svojom Slove návod, ako sa správať aj v manželstve. Je to pre nás veľmi prínosné a myslím, že keby sme nemali Boha a Jeho princípy v manželstve, zbytočne a veľmi veľmi by sme sa natrápili. Myslíme si, že je potrebné, aby partneri boli ochotní meniť sa pre Boha a podriaďovali sa Jemu a Jeho prikázaniam. Aby manželia boli poslušní a poddaní vôli Pánovej.
Je to veľká milosť a dar od Boha - fungujúci manželský vzťah.
Jaroslav a Daša Beňovci
