Ľudia, ktorí uvažujú o rozvode,

potrebujú pozitívny príklad,  že žiť v manželstve dokážu aj oni

V posledných rokoch končí takmer polovica manželstiev rozvodom. O príčinách rozvodov a o tom, čo môžeme urobiť pre to, aby manželstvá boli zachránené a k rozvodom nedochádzalo, sa rozprávame s JUDR. Petrom Rajňákom, rodinným sudcom a predsedom Okresného súdu v Pezinku.

Vo Vašej praxi sa stretávate s rozvodmi. Môžete priblížiť, prečo sa rozvádzajú manželské páry, čo sú najčastejšie dôvody?

"Najčastejší dôvod rozvodov je štatisticky taký, že manželia si spolu nerozumejú a majú rozpory. Potom nasleduje nevera, dosť príčin rozvodov je kvôli alkoholu a to je v zásade všetko. Do veľkej množiny toho, že si manželia nerozumejú, patrí aj nízky vek - jednoducho vstúpia do manželstva bez toho, aby vedeli, o čom to je a rozvedú sa po roku, keď už majú dieťa, pretože manželstvo uzavrú kvôli tomu, že partnerka je tehotná. V poslednom čase sa vyskytuje dosť prípadov, keď sa rozvádzajú manželia, ktorí spolu žili aj 40 rokov. Averzia u nich je tak silná, že keď odchovajú deti a sú sami, tak jednoducho už spolu nechcú žiť."

Sú dnes dôvody rozvodov iné ako v minulosti? Je tam nejaký posun?

"Ani nie. V zásade štatisticky sú údaje po jednotlivé roky približne rovnaké. Gro rozvodov tvorí to, že si manželia spolu nerozumejú, čo nazývajú rozdielnosť pováh. Zvyšné sa opakujú stále. Nové dôvody, ktoré pribudli, sú hráčstvo u manžela a drogy."

Aký je priebeh rozvodového konania?

"Jeden z partnerov podá návrh na rozvod manželstva. Súd vytýči termín pojednávania a pred ním zašle návrh na vyjadrenie druhej strane, ktorá sa vo veci vyjadrí. Pokiaľ ide o rozvod s maloletými deťmi, súd priberie do konania tzv. kolízneho opatrovníka. Je to zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý zastupuje v konaní maloleté dieťa na základe príslušných ustanovení zákona o rodine. Na súdnom pojednávaní sa má súd v prvom rade pokúsiť o zmierenie medzi manželmi. Je to priamo upravené občianskym súdnym poriadkom, je to povinnosť sudcu. To znamená, že predtým, než súd otvorí pojednávanie, sa spýta manželov, či je ich vzťah skutočne tak vážne rozvrátený, že ho nemožno zmieriť, alebo či by nepomohla návšteva psychológa, prípadne manželskej poradne alebo nejakej organizácie, ktorá sa týmito službami zaoberá. Je treba povedať, že v posledných rokoch je čím ďalej, tým menej zamestnancov úradov práce a psychológov, ktorí sa týmto zaoberajú. Niekedy sa stane, že si manželia po tom, čo prídu na súd, uvedomia, že situácia nie je až taká vážna a súhlasia s tým, aby išli do poradne, prípadne si požiadajú ešte čas na rozmyslenie. Pokiaľ je sudcovi zrejmé, že vzťah je tak vážne rozvrátený, že by ho skutočne nebolo možné zmieriť, súd otvorí pojednávanie a zisťuje príčiny rozvratu manželstva. Tie vyplývajú z porušenia ustanovení zákona o rodine, podľa ktorého sú manželia povinní žiť spolu, vzájomne si pomáhať, vytvárať zdravé spoločenstvo pre výchovu maloletých detí. Pokiaľ zistí, že manželstvo je rozvrátené a nebude ho možné zmieriť, tak sa zaoberá druhou časťou, a to je starostlivosť o maloleté dieťa na čas po rozvode. Ak sú manželia dohodnutí a dohoda je v prospech dieťaťa, súd dohodu rodičov schváli a manželstvo rozvedie. Pokiaľ nie sú dohodnutí, tak treba vychádzať z návrhov manželov. Dôležitá je úloha kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje záujmy maloletého dieťaťa. Pokiaľ to sudca považuje za potrebné, tak vykoná pohovor s deťmi. Pokiaľ je dieťa psychicky tak vyspelé, že môže vypovedať na súde, tak ho treba vypočuť a prihliadnuť na jeho názor. Potom sudca rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej starostlivosti a určí výživné a stretávanie sa s dieťaťom toho rodiča, do ktorého starostlivosti dieťa nie je zverené. Potom súd vyhlási rozsudok, pokiaľ sú manželia spokojní s rozsudkom, môžu sa vzdať práva na podanie odvolania, pokiaľ nie, odvolajú sa na vyššiu inštanciu a tou je krajský súd."

Spomínali ste intervencie sudcu v prospech záchrany manželstva. Môžeme si ich priblížiť? 

"Práve v tomto by mala byť dôležitá úloha rodinných sudcov. My ako rodinní sudcovia by sme mali byť schopní vykonať s manželmi predtým, než otvoríme pojednávanie, relevantný pohovor, v ktorom by sme im vysvetlili výhody toho, že zostanú v manželskom zväzku alebo odhadli, či má alebo nemá zmysel ďalej manželstvo udržiavať. Ak vidíme čo len malú šancu, že to má zmysel, tak odporučiť im štátny orgán alebo súkromnú organizáciu, ktorá by mohla napomôcť úprave ich vzťahu. Môže to byť psychológ, psychiater, sexuológ, kňaz - je na sudcovi, aký spôsob záchrany manželstva zvolí a manželom odporučí alebo dokonca nariadi. Treba uviesť ešte raz, že špecializovaných pracovísk je čím ďalej, tým menej. V rámci šetrenia na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny boli takéto miesta zrušené. Veľký problém je napríklad s kolíznymi opatrovníkmi, ktorí zastupujú deti na pojednávaní. Kým napríklad na Slovensku pripadá na jedného kolízneho opatrovníka 260 detí alebo rodín, čo je veľmi vysoký počet, tak v Británii to je približne okolo 30. Aj tu je úloha štátu, aby nám vytvoril podmienky, ktoré by sme my potom mohli využívať."

Stáva sa, že páry niekedy stiahnu žiadosť o rozvod?

"Stáva sa to buď ešte predtým, než súd vôbec vo veci začne konať alebo aj v priebehu konania. Tých prípadov nie je veľa, ale sú."

Z Vášho pohľadu, čo by mohli urobiť samotné manželské páry, aby vôbec nemuselo prísť k rozvodu, aby udržali manželský zväzok?

"V prvom rade treba do manželského zväzku vstupovať po zrelej úvahe. Treba si uvedomiť, že manželstvo by malo byť zväzkom na celý život, či už ide o manželstvo uzavreté sviatostnou formou alebo ide o civilný zväzok. To znamená do manželstva nevstupovať neuvážene. Je to veľmi vážny krok v živote človeka. Manželstvo vytvárame kvôli tomu, že s tým človekom chceme žiť a prežiť celý život. Treba si uvedomiť ale aj to, že každé manželstvo je do istej miery obetou a kompromisom. Keď chcem žiť v kvalitnom manželstve, tak musím zobrať do úvahy, že je to zväzok dvoch ľudí - to znamená rešpektovať svojho partnera a priniesť do manželstva aj určitý kus pokory. Pokiaľ toto manželia nechápu, tak je to problém. Viem, že existujú organizácie, ktoré sa zaoberajú tým, že s manželmi, ktorí do manželstva vstupujú, vykonávajú pohovory. Upozornia ich na to, k čomu v manželstve môže dôjsť, ako riešiť konflikty a čo možno očakávať od manželstva. Takže možno že by cesta viedla aj spôsobom, aby sa výchova k manželstvu stala súčasťou povedzme edukácie na školách. Stále presadzujeme napríklad sexuálnu výchovu, ale nikto nepresadzuje výchovu k manželstvu a rodičovstvu. Aj keď si myslím, že aj sexuálna výchova je dôležitá, ale rodinná výchova je dôležitejšia. Pred tým, než sa rozvedú alebo uvažujú o rozvode, by som odporúčal každému páru, aby sa zamyslel nad tým, že čo sa po rozvode zmení. Treba si uvedomiť, že pokiaľ majú deti, tak tými deťmi sú spojení do konca života - je úplne jedno, či budú alebo nebudú rozvedení, o deti sa musia starať, aj keď budú alebo nebudú mať iný zväzok. Takže so svojím partnerom, aj keď rozvedeným, budú prichádzať do styku aj tak. Treba si zvážiť, čo bude so spoločným majetkom, pretože bezpodielové spoluvlastníctvo manželov rozvodom zaniká. Tam vznikajú potom následné konflikty. Treba si dať na váhu, čo získam a čo stratím, keď sa rozvediem. No a samozrejme u manželstiev, ktoré sú uzavreté sviatostnou formou, treba si uvedomiť aj to, že je to porušenie prísahy, ktorú manželia vykonali pre Bohom a vysporiadať sa s tým. Väčšina ľudí, ktorí sú sobášení v kostole, sa na moju otázku, či im to nevadí, postavia úplne flegmaticky, že oni zväzok uzatvárali v kostole len preto, že v kostole je to krajšie. Takže pomôže výchova a racionálne zhodnotenie, či získam alebo stratím, keď sa rozvediem."

Tým sme myslím čiastočne odpovedali aj na ďalšiu otázku, čo by mohla urobiť spoločnosť pre to, aby bolo čím menej rozvodov. Jedna z odpovedí je aj výchova. Je ešte niečo iné, v čom celá spoločnosť môže pomôcť?

"Určite áno. V prvom rade výchovou a vzdelávaním mladých ľudí o manželstve. V druhom rade pozitívnymi príkladmi. Dnes žijeme v dobe, keď sú do popredia dávané celebrity, ktoré žijú vo veľmi čudných pomeroch - majú buď niekoľko rozvodov za sebou, alebo majú niekoľko nemanželských zväzkov a toto sa kladie do popredia ako norma správania sa. Mladí ľudia to napodobňujú. Keď si zoberieme novonatáčané filmy alebo seriály, je tam len veľmi málo zdravých tradičných rodín. Keď si porovnáte Dietlove seriály zo 70-tych rokov a súčasnosť, tak vidíte, že kým tam fungovali poväčšine stabilné rodiny a rozvod bol výnimkou, teraz máme skôr úplne nestabilné vzťahy a manželský zväzok je výnimkou. Takže spoločnosť robí veľkú chybu v tom, že pripúšťa takúto mediálnu atmosféru. Ale to nie je problém na Slovensku, to je problém celosvetový. Treba jednoducho ľuďom ukázať, že tradičná rodina, to znamená rodina tvorená mamou, otcom, deťmi, je dobrá a je to vlastne to, čo je prínosom nielen pre spoločnosť, ale aj pre ľudí, ktorí v nej žijú."

Vy sám žijete v manželstve?

"Áno, žijem v manželstve. Ženatý som 15 rokov, takže je to dosť a môžem povedať, že v šťastnom a stabilnom manželstve."

Téma tohto ročníka Národného týždňa manželstva je V dobrom i zlom. Predpokladám, že aj Vy ste v manželstve niekedy zažili situácie, ktoré možno bolo treba viac ustáť. Čo Vám pomáha, keď to nie je vždy len v dobrom, ale sú aj iné situácie?

"Keď som sa ženil, tak mi na svadobnej hostine môj krstný otec povedal: Synu, nech slnko nikdy nezapadne nad vaším hnevom. Je veľmi dôležité v prípade, že vznikne konflikt - a neexistuje manželstvo, v ktorom by konflikt nebol - riešiť ho veľmi rýchlo a nenechať ho prerásť do takého konfliktu, ktorý by sa ťahal dlhodobo. Zase to vychádza z toho, nakoľko si dokážem vážiť svojho partnera a nakoľko si on dokáže vážiť mňa. Takže to, čo pomáha, je snaha o okamžité, alebo čo najrýchlejšie riešenie sporných záležitostí s prihliadnutím na vzájomnú úctu a pokoru v manželskom zväzku."

Aj z toho, čo ste hovorili, sú určite dôležité pozitívne príklady alebo napríklad aj kampaň Národný týždeň manželstva.

"Áno, takúto kampaň považujem za veľmi prospešnú, veľmi dôležitú. Práve ľudia, ktorí žijú v manželstve, by mali o sebe nechať vedieť aj takýmto spôsobom. Je to dôležité pre mladšie vekové kategórie, aby videli, že aj takto sa to dá robiť a dôležité aj z toho hľadiska, že ľudia, ktorí sú nerozhodnutí, žijú v manželstve a nevedia, či sa rozviesť alebo nerozviesť, potrebujú pozitívny príklad. Keď to dokážu iní, prečo by sme to nedokázali aj my. Takže ja v plnom rozsahu podporujem takéto kampane."

Andrej Kmeťo