31
jan 17

Jedna z najlepších vecí v našich životoch je naša spoločná cesta. Dnes už ani nevieme, čo by sme robili jeden bez druhého.
Základom tejto cesty je dôvera, sme si rovnocennými partnermi, i keď každý z nás zohráva vo vzťahu inú úlohu. Navzájom sa podporujeme, trávime spolu maximum času, veľa sa rozprávame, hneváme sa krátko, hádame sa málo a keď už, tak efektívne.
Nezabúdame na malé radosti každý deň a neberieme našu lásku ako samozrejmosť.
Naša spoločná cesta je možno niekedy kľukatá, no nemá odbočky a vedie k spoločnému cieľu, spokojnému životu vo dvojici.

Marek a  Božka Halmovci  5 rokov manželia, Bratislava

 

Manželstvo je vzácny a zároveň krehký vzťah. Nie vždy sa veci dejú podľa našich predstáv. Človek  si často myslí ako všetko zvládne sám. Život prináša množstvo búrlivých situácií, ale Boh nás neopustí a nezanechá- nič sa nestane bez toho, aby o tom vedel. Buďme Bohu vďační za všetko, čo nám dáva, pretože skúškami a problémami nás formuje a túži po tom, aby sme boli podobnejší Jemu. S manželom sme „spolu na ceste“ už 14 rokov. Bolo a je skvelé sa mať o koho oprieť a dobrodružne prechádzať životom. Tak nezabudnime chodiť s modlitbou na perách, pretože bez nej sa ťažko dýcha. Pr. 3, 5-6

Zuzka a Janko Jašovci,  manželia 14 rokov                             

 

Doba, v ktorej žijeme prináša mladým ľuďom veľa možností, ktorými si človek môže podľa ľubovôle zaplniť svoj život. Mnohé veci a povinnosti ho odvádzajú od pravej podstaty života a pripravujú  o trvalú radosť, nádej a istotu. Manželstvo je preňho bremenom,  ani náhodou netúži niesť zodpovednosť za seba, či niekoho iného a k tomu ešte zaprieť svoje potreby, aby mohol naplniť potreby toho druhého.

My sme sa však na túto cestu manželstva vybrali.  Voláme sa Martin a Martina. Obidvaja pochádzame zo spoločenstiev, v ktorých sme mohli spoznať Pána Ježiša a iný spôsob spoločného života sme si  nevedeli ani predstaviť.  Keďže Boh ustanovil manželstvo a my už vieme, že On je dobrý, s dôverou kráčame po Jeho ceste. V manželstve žijeme 4 roky. Manželstvo sa  pre nás postupne stáva miestom, kde cítime bezpečie a  bez obmedzenia budujeme svoj vzťah. Bolo a je to naše spoločné rozhodnutie. Prežívame spolu pekné chvíle, ale prekonávame aj zložité situácie, ktoré tiež patria k životu. Spoločne budovaný domov je prístavom, do ktorého sa radi vraciame. Zďaleka nie sme majstri v tom, ako žiť v manželstve, skôr máme dojem, že často padáme a potkýname sa ako batoľatá, preto touto náročnou cestou nejdeme sami, ale s dôverou v Pána Boha.

Martin a Martina Benčovci, 4 roky manželmi

 

O maličkostiach na spoločnej ceste

S manželom sme spolu na ceste už takmer desať rokov. Prežili sme pokojné kilometre, nebezpečné zákruty, aj rýchle diaľničné úseky. Občas nám cestu znepríjemnila hmla, búrky, či krupobitie. Zatiaľ sme však ani raz neminuli cieľ. Šoférom je vždy môj manžel. Nesie teda väčšinu zodpovednosti. Ja, ako nešoférka, mám v aute iba 3 úlohy: 1. ohlásiť sprava môžeš/nemôžeš, 2. nakŕmiť počas jazdy detských pasažierov, 3. vymieňať CD-čka s hudbou. Na prvý pohľad úplne nepodstatné činnosti. Avšak už niekoľkokrát som ich splnením zabránila nehode zvonku, ale i vo vnútri.

Niekedy sa nám aj v našom manželstve môže zdať, že veci, ktoré pre neho robíme, nie sú dôležité. Alebo naopak, vyčítame manželskému partnerovi, že on je ten, ktorý do nášho vzťahu neinvestuje. Veľké gestá a úžasné dary však nemusia automaticky znamenať zvýšenie kvality našich vzťahov. Naopak, často sú to zdanlivo zanedbateľné maličkosti, ktoré tvoria stabilitu a vytvárajú podmienky pre príjemnú jazdu. Stačí si to aspoň raz za čas pripomenúť a vychutnať si tak ďalšie kilometre spoločnej cesty.

Ruženka Dvorščáková, 9 rokov v manželstve