17
feb 17

Europoslanec M. Mikolášik o manželstve: Je to oheň, nie ohňostroj

Na jednom z množstva stretnutí s mladými ľuďmi, prišiel za mnou jeden mladý muž. Usmial sa a spýtal, či viem, že som mu dal tú najlepšiu radu do manželstva. „Ja?“ zatváril som sa prekvapene. Niežeby muž v mojom veku nerozdával rady rád J, ale že pre niekoho majú takýto význam, mi ani nenapadlo.  Rozmýšľal som teda, čo také som mu povedal. Našťastie mi to veľmi rýchlo prezradil sám. „Pamätám si ako ste rozprávali, že nemáme čakať, že manželstvo bude nikdy nekončiacim výbuchom vášní a vzrušenia. Vystihli ste to presne.  A uvedomím si  to vždy, keď  mi niekto v okolí  tvrdí, že sa rozvádza, lebo to už medzi nimi nie je tak ako keď sa zoznámili a až tak to už neiskrí....“

Vlastne aj on to vystihol presne. Keď sa hovorí o láske, používa sa naozaj slovo na „o“, akurát čoraz častejšie sa tvrdí, že sa tým myslí o-hňostroj, no ono je to o-heň. Randiť  pod vybuchujúcimi petardami sa asi dá, ale vychovávať deti,  chodiť do práce a zarábať na hypotéku, naberať silu na každodenné problémy, na to je skôr potrebné teplo domova... Na iskrách totiž neuvaríte chorému dieťaťu v noci čaj, ani nedeľný obed, pri ktorom sa stretne celá rodina. Niektorí možno protestujú, že to tak necítia. No láska, a upozorňujú na to odborníci, nie je len cit – je to rozhodnutie. Je to rozhodnutie mojej manželky, že sa zasmeje zas a znova na vtipe, aj keď ho odo mňa počula už snáď stokrát. Je mojím najhlbším a najúprimnejším prianím, aby som radšej bol chorý či operovaný ja ako ona. A naším spoločným pochopením že to, čo je medzi nami musí byť naozaj výnimočné, keďže napriek tomu, že sme jeden druhým boli videní v tých najhorších chvíľach, stále sme tým druhým milovaní.

No neznamená to, že sme si to všetko hneď po sľube pred oltárom našli medzi svadobnými darmi. Aj keď komu sa ako mladému nezdalo, že manželstvo je jedna prekrásna škatuľka plná toho najlepšieho, o čom sme vždy snívali? Pravda je však taká, že na začiatku je úplne prázdna a úplne obyčajná. U každého. Taká bola aj tá naša. A to, čo z nej dnes vyberáme, sme tam najskôr sami museli vložiť. Čo také to bolo? Odpoviem správou, ktorú som nedávno čítal o manželoch oslavujúcich obdivuhodné osemdesiate prvé výročie sobáša. Samozrejme, že všetci chceli od nich recept. Vtedy sa stodvaročný John len od srdca rozosmial a hovorí: „Základom je neustále súhlasiť so svojou manželkou!“ Tak napríklad aj toto....

31
jan 17

Cesta pre jedného široká, pre troch priúzka

Jeden muž, jedna žena a záväzne vyslovené ÁNO

Koľko privilégií...

Kráčať ruka v ruke v ústrety spoločnému zajtrajšku

Spoločnými silami odpratať lavínu problémov, ktorá sa znenazdajky zosype

Striedavo opravovať trhliny na ceste

V oblakoch na oblohe odhaľovať svoju fantáziu a tvorivosť

Bez obáv z havárie odkrývať tajné zákutia svojho vnútra

Pozorovať, ako kvapky odpustenia chladia rozpálený asfalt hnevu a sebeckosti

Podopierať sa pri zranení a prispôsobiť krok

Tancovať v osviežujúcej rose spoločného smiechu

Hľadať ligotavé spomienky vystupujúce zo šedej minulosti

Čakať na východ slnka po búrke

Stáť na krajnici a povzbudzovať svojho partnera pri behu cez prekážky

Za horúcich dní nepodľahnúť fatamorgáne, že iná cesta je jednoduchšia a lepšia

Vytrvalo dávať svoje srdce na dlaň každý deň

Veriť, že spoločná cesta môže byť naplnená až do konca dní...

 

 Majka Záhumenská

 

31
jan 17

„Manželstvo - spolu na ceste“ vyjadruje skutočnosť , že manželstvo je dynamický vzťah, má svoje výšiny aj údolia, prináša množstvo spoločných zážitkov, ale aj výzvy a prekážky a tiež že na cestu týmto životom sme vstupom do manželstva dostali „nerozlučného parťáka“ a naopak my sme sa stali celoživotným spolupútnikom niekomu ďalšiemu . Veľmi dobrým príkladom „parťákov na ceste“ sú horolezci, ktorí visia na jednom lane.

Pred Vianocami sme sa ako rodina vybrali na lezeckú stenu, aby sme zažili aspoň trochu, aké je to zdolávať cestu nahor spoločne. Ísť na vlastnú päsť by bolo prinajmenšom riskantné, ak nie úplne nemožné – potrebovali sme toho druhého, aby nás istil v nebezpečných úsekoch alebo podržal, keď sme nevládali, aby sme sa bezpečne dostali aj nadol... 

V skutočných horách toto všetko platí o to viac - je celkom zrejmé, že zdolať cestu na vrchol môžu „osamelí vlci“ len veľmi ťažko - aj tí najšikovnejší potrebujú partnera, aby sa navzájom istili, pomáhali si, vyhodnocovali nebezpečenstvo ... No cesta spolu nie je iba jednoduchá. Skôr, ako sa horolezeckí partneri na dobrodružnú a náročnú cestu vydajú, potrebujú poznať, že táto výprava im prinesie nielen množstvo zážitkov a poskytne nádherné výhľady, no tiež že preverí hranice ich schopností, že celkom iste budú čeliť aj výzvam, že prinesie aj nepohodu... Bez odhodlania čeliť výzvam by sa veľmi rýchlo vrátili späť – ako náhle by sa stretli s prvou vážnou prekážkou.

Čo okrem odhodlania čeliť výzvam a vydržať, potrebujeme na to, aby naša  spoločná cesta s manželským partnerom bola úspešná?

Ak chceme ísť spolu, jednoznačne potrebujeme ochotu prispôsobovať sa  a hľadať dohodu – na spoločnej ceste nemôžeme byť vzájomne nezávislí a rozhodovať sa bez ohľadu na toho druhého.  Potrebujeme zladiť tempo, dohodnúť  si stratégiu - ktorou cestou sa vyberieme, ako budeme zdolávať prekážky  aj kedy a kde zastaneme... V manželstve sa potrebujeme dohodnúť na množstve veľkých aj malých vecí – ako bude vyzerať náš rodinný život, čomu dáme prednosť,  ako budeme vychovávať naše deti, ako budeme tráviť voľný čas, koľko a na čo budeme míňať, ....

Najmä v obdobiach života, kedy prítomnosť toho druhého vnímame najmä obmedzujúco, je dobré položiť si otázku: Prečo som si vybrala svojho manželského partnera na cestu týmto životom? Čo na ňom obdivujem? V čom je pre mňa pomocou a povzbudením?  Ako by ste vy odpovedali na tieto otázky?

Ďalší dôležitý faktor na spoločnej ceste je výstižne vyjadrený v Biblii: „... ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnejších než seba a nehľadajte každý len svoj prospech, ale aj prospech iných“ (Filip. 2:3-4). Som ochotná nemyslieť len na seba a svoje vlastné potreby, ale viac ako na svoje vlastné dobro myslieť na dobro toho druhého?  Som pripravená pomôcť mu, vzdať sa svojich práv a predstáv v jeho prospech, stáť v úzadí, podeliť sa...?

A znovu skúsme hľadať odpoveď na konkrétnu otázku: Čo potrebuje môj manželský partner v tomto období, v tejto situácii? Čo môžem preňho urobiť? A ak chceme hľadať jeho dobro, tak sa do toho pustime hneď dnes!

Dlhú cestu nezvládneme bez prestávok a oddychu. Aj v našom manželstve potrebujeme nájsť spôsob, ako sa zastaviť, tešiť sa zo vzájomného vzťahu a načerpať. Život na nás denne kladie množstvo úloh a povinností a ak nám v manželstve chýba oddych – čas bez úloh, keď sme spolu ako priatelia, ľahko môžeme v manželstve vyhorieť. Je len na nás, ako budú takéto prestávky vyzerať – či si zavedieme pravidelný čas pri káve alebo spoločné prechádzky raz do týždňa, alebo sa budeme spolu rozprávať večer, keď uložíme deti, alebo si vyjdeme len my dvaja niekam na víkend, alebo... Pán Boh vložil do nás množstvo kreativity, tak ju využime, aby sme pestovali naše priateľstvo.

Do batoha na cestu určite patrí aj lekárnička – musíme počítať s tým, že môže dôjsť k zraneniu. Aj malé zranenia nám môžu cestu veľmi znepríjemniť , no keď máme vo svojej lekárničke napríklad malý kúsok rýchloobväzu, aj s otlakom môžeme pokračovať ďalej. V každom manželstve dochádza k zraneniam a bolesti. Na spoločnej ceste sa potrebujeme naučiť, ako liečiť zranenia, ktoré sme si spôsobili navzájom. S väčšinou zranení, pokiaľ ich zachytíme dosť skoro, si vieme poradiť sami, stačí pár vecí v lekárničke – odvaha povedať, čo ma zranilo, ochota priznať si chybu a požiadať o odpustenie, odhodlanie odpustiť  a znovu dôverovať. V prípade, že došlo k veľkému zraneniu, alebo sme len kopu maličkých zranení dlhodobo neriešili, možno budeme potrebovať pomoc zvonku.

Napriek tomu, že je dobré do batoha pribaliť všetko, čo by sa nám mohlo zísť, nie je užitočné niesť so sebou obrovský náklad. Pamätajte, necestujeme autom, ideme po svojich. Je niečo, čoho je dobré zbaviť sa na spoločnej ceste životom? Vzdajme sa nerealistických očakávaní od svojho partnera a tiež záťaže z minulosti – našich predstáv o ideálnom partnerovi a rodine, no tiež zranení z minulosti. Toto všetko môže byť príliš veľkou záťažou pre našu spoločnú cestu.

No a nakoniec je tu obrovská výsada, ktorú pri zdolávaní štítov máme - komunikácia so základným táborom. Na našej ceste nie sme odkázaní len sami na seba, na vlastné sily a vlastné zhodnotenie situácie. Je tu Boh, ktorý má nadhľad, vidí súvislosti, rozumie nebezpečenstvám, neustále nás sleduje a chce byť s nami v kontakte - stačí sa spojiť a spoľahnúť sa, že nás bezpečne povedie.

A na záver jedno africké príslovie, ktoré hovorí o výsadách aj výzvach spoločnej cesty:  „Ak sa chceš niekam dostať rýchlo, choď sám, ak sa chceš dostať ďaleko, choďte spolu.“

Renáta Sochorová

31
jan 17

Manželstvo pre nás znamená mať svojho najlepšieho priateľa vždy nablízku - niečo ako partnera na tandemovom bicykli, s ktorým SPOLU zdolávame náročné stúpania a užívame si aj jazdu nadol.

Keď jeden nevládze, zaberie ten druhý, pretože spolu sa vieme dostať na miesta, kam sa to nemôže podariť iba jednému. Hoci nechceme, predsa zraňujeme jeden druhého, a preto sa nezaobídeme bez vzájomného odpúšťania a zmierenia. Niekedy sa potrebujeme vystrojiť poriadnou dávkou trpezlivosti pri hľadaní spoločnej cesty. Odmenou nám je však radosť zo vzájomnej blízkosti, keď sa cítime prijatí a milovaní.

Renáta a Vlado Sochorovci, manželmi 25 rokov

 

Po siedmich rokoch v manželstve sme sa osamostatnili od rodičov, čo výrazne ovplyvnilo naše manželstvo. Sme oveľa viac vyrovnaní a užívame si jeden druhého bez obmedzení. Naše zasnúbenie a cesta počas chodenia bola veľmi kostrbatá, preto sme teraz zvlášť vďační Bohu, že všetky naše modlitby boli vyslyšané.
Naše hodnoty: požehnanie detí, vernosť, sloboda, úprimnosť, láska a nekonečné spoznávanie našich skutkov lásky (stále sa učíme). Ani po 7 rokoch by sme si nepriali iného manžela/manželku. Veľmi sa ľúbime a sme z toho šťastní.

Paľo a Katka Semanovci, Prešov, 7 rokov v manželstve

 

Spolu na ceste „v dobrom aj v zlom“?

Spomíname si, ako sme sa tešili, že na tú cestu vyrazíme spolu. Po rokoch ale  uvažujeme, aká tá cesta bola. Akú majú príchuť slová kazateľa pri sobáši „v dobrom aj v zlom“. Ako znejú, ak do života príde čas, keď veci nemáme pod kontrolou, prežívame bolesť zo straty, nepokoj, nenaplnenie svojich predstav a túžob, zlyhania v práci a v osobnom živote. Myslel to ten kazateľ vážne, keď povedal: choďte spolu po ceste v dobrom aj v zlom? Nie je to len nejaké klišé? Mám pocit, že v tej chvíli som tie slová nepočul. V hlave sme mali jeden druhého a život mal byť dokonalý. Pred nami bola široká diaľnica do života... Ideme tou cestou  už 18 rokov a bola  občas krásna, ale občas  kľukatá, hrboľatá a možno sa aj niekedy strácala. V každom prípade cestujeme spolu, ale čím viac si uvedomujeme náročnosť cestovania, tým viac si rozumieme a uvedomujeme, že jediná možnosť, ako sa na ceste nestratiť, je mať dobrého vodcu a byť stále spolu. Toho vodcu sme pozvali do nášho vzťahu ešte na začiatku a dnes sme presvedčení, že bez neho by sme sa na tej ceste stratili. On je autor manželstva a jedine vďaka nemu dokážeme vidieť cestu, aj keď tam nie je. Sme spolu a prajeme si, aby to tak navždy ostalo. Veríme v hodnoty, ktoré manželstvo a rodina ponúka, ale uvedomujeme si aj, aké veľmi ťažké je udržať smer, nestratiť sa a dôjsť do cieľa. A čo nás na tej ceste v cieli  čaká? My máme radi hory a tie krásne výhľady, ktoré sa ukážu len ak vyjdete hore. Nevieme, čo nás čaká v cieli tejto cesty, ale možno to bude krásny výhľad, výhľad do budúcnosti, výhľad na ďalšie generácie, ktoré budú cestovať rovnakým smerom a s rovnakými hodnotami...:-)

 V dobrom a zlom, ale stále spolu na ceste... Ľudo a Adrika z Trenčína .... 18 rokov spolu...

Máme radi Johna C. Maxwella: „Všetky kľúčové hodnoty pre náš život ležia tam hore na kopci. Cesta tam hore, je cesta do kopca. Ísť do kopca je namáhavé a občas nemožné. Povedal niekto, že to  bude  jednoduché? Jednoduché je len ísť  smerom dole. Smerom dole ale idú len naše zvyky a zlozvyky...“

31
jan 17

Jedna z najlepších vecí v našich životoch je naša spoločná cesta. Dnes už ani nevieme, čo by sme robili jeden bez druhého.
Základom tejto cesty je dôvera, sme si rovnocennými partnermi, i keď každý z nás zohráva vo vzťahu inú úlohu. Navzájom sa podporujeme, trávime spolu maximum času, veľa sa rozprávame, hneváme sa krátko, hádame sa málo a keď už, tak efektívne.
Nezabúdame na malé radosti každý deň a neberieme našu lásku ako samozrejmosť.
Naša spoločná cesta je možno niekedy kľukatá, no nemá odbočky a vedie k spoločnému cieľu, spokojnému životu vo dvojici.

Marek a  Božka Halmovci  5 rokov manželia, Bratislava

 

Manželstvo je vzácny a zároveň krehký vzťah. Nie vždy sa veci dejú podľa našich predstáv. Človek  si často myslí ako všetko zvládne sám. Život prináša množstvo búrlivých situácií, ale Boh nás neopustí a nezanechá- nič sa nestane bez toho, aby o tom vedel. Buďme Bohu vďační za všetko, čo nám dáva, pretože skúškami a problémami nás formuje a túži po tom, aby sme boli podobnejší Jemu. S manželom sme „spolu na ceste“ už 14 rokov. Bolo a je skvelé sa mať o koho oprieť a dobrodružne prechádzať životom. Tak nezabudnime chodiť s modlitbou na perách, pretože bez nej sa ťažko dýcha. Pr. 3, 5-6

Zuzka a Janko Jašovci,  manželia 14 rokov                             

 

Doba, v ktorej žijeme prináša mladým ľuďom veľa možností, ktorými si človek môže podľa ľubovôle zaplniť svoj život. Mnohé veci a povinnosti ho odvádzajú od pravej podstaty života a pripravujú  o trvalú radosť, nádej a istotu. Manželstvo je preňho bremenom,  ani náhodou netúži niesť zodpovednosť za seba, či niekoho iného a k tomu ešte zaprieť svoje potreby, aby mohol naplniť potreby toho druhého.

My sme sa však na túto cestu manželstva vybrali.  Voláme sa Martin a Martina. Obidvaja pochádzame zo spoločenstiev, v ktorých sme mohli spoznať Pána Ježiša a iný spôsob spoločného života sme si  nevedeli ani predstaviť.  Keďže Boh ustanovil manželstvo a my už vieme, že On je dobrý, s dôverou kráčame po Jeho ceste. V manželstve žijeme 4 roky. Manželstvo sa  pre nás postupne stáva miestom, kde cítime bezpečie a  bez obmedzenia budujeme svoj vzťah. Bolo a je to naše spoločné rozhodnutie. Prežívame spolu pekné chvíle, ale prekonávame aj zložité situácie, ktoré tiež patria k životu. Spoločne budovaný domov je prístavom, do ktorého sa radi vraciame. Zďaleka nie sme majstri v tom, ako žiť v manželstve, skôr máme dojem, že často padáme a potkýname sa ako batoľatá, preto touto náročnou cestou nejdeme sami, ale s dôverou v Pána Boha.

Martin a Martina Benčovci, 4 roky manželmi

 

O maličkostiach na spoločnej ceste

S manželom sme spolu na ceste už takmer desať rokov. Prežili sme pokojné kilometre, nebezpečné zákruty, aj rýchle diaľničné úseky. Občas nám cestu znepríjemnila hmla, búrky, či krupobitie. Zatiaľ sme však ani raz neminuli cieľ. Šoférom je vždy môj manžel. Nesie teda väčšinu zodpovednosti. Ja, ako nešoférka, mám v aute iba 3 úlohy: 1. ohlásiť sprava môžeš/nemôžeš, 2. nakŕmiť počas jazdy detských pasažierov, 3. vymieňať CD-čka s hudbou. Na prvý pohľad úplne nepodstatné činnosti. Avšak už niekoľkokrát som ich splnením zabránila nehode zvonku, ale i vo vnútri.

Niekedy sa nám aj v našom manželstve môže zdať, že veci, ktoré pre neho robíme, nie sú dôležité. Alebo naopak, vyčítame manželskému partnerovi, že on je ten, ktorý do nášho vzťahu neinvestuje. Veľké gestá a úžasné dary však nemusia automaticky znamenať zvýšenie kvality našich vzťahov. Naopak, často sú to zdanlivo zanedbateľné maličkosti, ktoré tvoria stabilitu a vytvárajú podmienky pre príjemnú jazdu. Stačí si to aspoň raz za čas pripomenúť a vychutnať si tak ďalšie kilometre spoločnej cesty.

Ruženka Dvorščáková, 9 rokov v manželstve

 

 

 

25
jan 17

Byť na ceste spolu ako manželia pre nás znamená vzájomne sa podporovať, pomáhať si, ľahšie zvládať ťažké situácie a hlavne prežívať dvojnásobnú radosť zo všetkého krásneho a dobrého. Na tejto ceste je pre náš vzťah dôležité, aby sme chceli dobro toho druhého a hľadali spoločnú cestu pri rozhodovaní. Sme vďační za naše manželstvo, byť milovaný a môcť milovať je tým najväčším a najvzácnejším darom.

Lydka a Kamil, Prešov, manželia 6 rokov


Na spoločnej ceste sme už 14 rokov. To pravé dobrodružstvo však začalo pred 11 rokmi, keď sme sa presťahovali 150km od rodiny a všetkých priateľov. Vtedy sme si uvedomili, že problémom a výzvam čelíme sami. Počas prvých rokov naše manželstvo dostalo zabrať. Teraz však spoločne konštatujeme, že lepšie rozhodnutie sme nemohli urobiť. Priľnuli sme k sebe ešte väčšou láskou, naučili sme pomáhať si a byť si oporou v mnohých oblastiach, môžeme sa na seba skutočne spoľahnúť. Ale čo je najlepšie, neustále máme radosť zo spoločne stráveného času a tešíme sa vždy, keď môžeme byť spolu. Cez jamy, hrbole, v kolónach, ale SPOLU :-)

Rasťo a Majka Záhumenskí, Ružomberok, 14 rokov manželia


Cestujem veľmi rád. Dalo by sa povedať, že cestovanie je moja vášeň. Často o ňom snívam. Nedávno ma zaujali články o ceste vlakom naprieč celými Spojenými štátmi a samozrejme aj naprieč Ruskom po transsibírskej magistrále. Ako rád hovorím, keď raz budem veľký, tak sa tam snáď vyberiem.

Cestujem služobne i súkromne. Občas cestujem aj sám, ale väčšinou ma sprevádzajú priatelia, asistenti či naše deti. Úplne bezkonkurenčne najradšej však cestujem s Martuškou, mojou milovanou manželkou. Je pre mňa tou najobľúbenejšou a najžiadanejšou spoločníčkou na cestách. Súvisí to asi aj s tým, že necestujeme spolu len po Slovensku či po Európe, ale že sme tí najintímnejší spolucestujúci aj na ceste životom. Jednoducho povedané: Najšťastnejší som, keď sme spolu. A momentálne sa obaja veľmi tešíme na našu prvú spoločnú cestu do Svätej zeme, ktorá nás čaká v marci.

Richard Vašečka


Naše 20-ročné manželstvo nie je ako prechádzka ružovou záhradou, kde kvitnú krásne ruže, rozvoniava sad, napriek tomu je to" záhrada", v ktorej sa cítime veľmi dobre. Radi sa o ňu staráme (o naše vzťahy, rozdielne názory, povahy, ktoré sa denne snažíme zlepšovať). Naše rodinné heslo znie: „Nech slnko nezapadá nad naším hnevom!“ Večer pri modlitbe sa o danom probléme porozprávame a snažíme sa o jeho vyriešenie. Aj keď slniečko nesvieti stále, manžel je pre mňa najlepším partnerom, kamarátom, vŕbou a človekom, ktorý ma vie rozosmiať a spraviť zamračený deň omnoho slnečnejší, veselší a krajší...

Mária a Svorad Hercekovci, Trenčín, 20 rokov v manželstve

18
jan 17

 

 

Narodili sme sa a vyrástli sme v rôznych krajinách, a tak sú cesty samozrejmou súčasťou nášho vzťahu už od začiatku. To, že sme v mladosti boli formovaní iným prostredím, prináša odlišné pohľady a názory. V niektorých momentoch možno odlišnejšie než u párov, ktorých kultúrno-geografický pôvod je rovnaký.
Takéto rôznosti asi môžu vzťah zničiť, ale my sa učíme vnímať ich ako prínos. Bolo by pokrytecké tvrdiť, že sa nám to za tých 14 rokov vždy darilo a stále darí. Preto je manželstvo cesta. Nielen tá, po ktorej ideme spolu, ale aj tá, po ktorej ideme stále bližšie k tomu druhému a jeho ceste.
 
Peter a Katka Azorovci, Zvolen, 14 rokov manželia

 

 

 

 

Spolu tvoríme jeden tím - a to doslova. Mnohým sa zdá, že v našom živote je všetko ľahké, ale naozaj na to treba dvoch a mnoho úsilia. Je dôležité smiať sa a milovať, vnímať všetko okolo nás ako dar - každú chvíľu, každý deň. Snažíme sa vytvárať prostredie nielen materiálne, ale aj duchovné. Chceme mať domov, kde všetci môžeme prísť so svojimi problémami, smiať sa aj plakať.

Teraz staviame dom a obaja si uvedomujeme, aké je dôležité komunikovať a riešiť veci, aby človek „nevybuchol“, ale bol oporou. Uvedomujeme si, aká je dôležitá vzájomná podpora, a preto môžeme povedať - my nestaviame dom, my staviame domov.

 

Slávka a Marek Kaňuščákovci, Prešov, manželia 6 rokov

 

 

 

 

Manželstvo pre nás znamená istotu a bezpečie. Na tejto ceste sme dvaja a vlastnou snahou si túto cestu môžeme spríjemňovať, navzájom prikrášľovať - tým že jeden druhému dávame priestor k úplnému sa otvoreniu a spoznaniu. Keďže cestujeme dvaja, o to je to ľahšie. Keď jeden nevládze a dochádzajú pohonné hmoty, je tu ten druhý, ktorý potiahne, pomôže a zdvihne. No jedna z najdôležitejších vecí je, že nad manželstvom drží ochrannú ruku náš Pán. Od neho čerpáme všetko - lásku, múdrosť, silu do ďalších kilometrov. Ani tá naša cesta nebola rovná, ale spoločnou láskou k sebe a modlitbami, na ktorých nás nieslo mnoho ľudí, sme všetko ťažké zvládli a pokračujeme spolu ďalej a naplnilo sa: „trojitý povraz sa nepretrhne rýchlo“.

 

Juraj a Marika Špankovci, Lipt. Mikuláš, manželia 28 rokov