Šansonierka Alena Čermáková s manželom a autorom jej piesní Ivanom - o manželstve ako umení

19.01.2018

Čo je podľa vás potrebné k tomu, aby sa manželstvo stalo skutočným umeleckým dielom? 

Alena: Už samotné slovo "dielo" prezrádza, že nejde o vytvorenie manželstva za jednu noc, ani deň. Ak má byť dielom, musí sa tvoriť, zrieť a napokon stať sa umeleckým dielom. Niečím krásnym, vznešeným a trvalým. Obaja, manželka i manžel, musia byť v manželstve tvorcovia, rovnocenní umelci v láske, komunikácii, starostlivosti a oddychu. Každý musí mať priestor na svoju samotu, aby načerpal dosť síl ísť s tým druhým kreatívne ďalej. Treba sa naučiť odpúšťať. Inak sa manželstvo môže stať bremenom či rutinou či vyblednutou fotografiou, ktorej by sme sa najradšej zbavili.

Ak máme záujem vytvoriť z manželstva umelecké dielo, je to tvorba na celý život, a keďže tvorba je sprevádzaná umením okamihu, nuda tam nemá miesto. Ak sa človek rozhodne ľúbiť, tam je umením každý nový deň na spoločnej ceste.

Ivan: Čas. V umení až čas ukáže, či je dobré a hodnotné a má čo povedať aj ďalším generáciám. Myslím si, že tak podobne je to aj v manželstve. Čas ukáže, ako sme obstáli a zvládli jednotlivé obdobia manželstva. Čo malo hodnotu a čo bolo zbytočné.

Akému umeniu ste sa v manželstve museli naučiť vy?

Alena: Umeniu prijímať toho druhého so všetkými, aj negatívnymi vlastnosťami, to sa stále učíme a umeniu odpúšťať. A tiež, že ten druhý je každý deň nový. Iný. Alena spred dvadsiatich rokov nie je tá istá Alena. To by sme už nemohli hovoriť o umeleckom diele, ale o statickej fotografii. Za umelecké dielo môžem považovať aj časozberný film, vzniká dlho a jeho hodnota vzniká v čase a v pohybe. V neustálej zmene. Tam vidíme výhry, prehry, splnené či nesplnené želania, sny. Statická fotografia už nemá v sebe prítomný okamih. Len a len jeden pominuteľný záblesk.

Alebo pieseň. Aj keď vznikla pred desiatimi rokmi, keď ju spievam dnes, spievam ju inak a inak ju budem spievať o desať rokov. To, čo zažijeme, nás poznačí. V dobrom aj zlom.

Ivan: Umeniu načúvať.

Čo má spoločné manželstvo s umením?

Alena: Ako som povedala. Umenie súvisí s kreativitou. Tvorením. Cítiť tam priamy dotyk Stvoriteľa, ktorý sa dotýka umenia. Nie je to naša zásluha ani genetická výbava. Že tvoríme niečo vznešené. Musíme k darovanému pridať rozhodnutie tvoriť. Tvoriť so záujmom, rozlišovaním detailov, neustále, až do konca. Tam môže byť to ohodnotenie Stvoriteľom, Bohom Otcom "pekne si tvoril". Ostala po Tebe pekná a ušľachtilá práca. Nie rozvaliny, prázdne domy a rozbité rodiny, zničené životy detí.

Umenie má nadčasovú hodnotu. Túžime po tom, aby jeho kvalita pretrvala aj do budúcich generácií. V odkaze a príklade pre deti a ich deti.

Ivan: Manželstvo, tak ako umenie, môže byť dobré alebo zlé.

Ktoré manželské zručnosti ste sa naučili ľahko a s čím ste sa trocha potrápili?

Vytvoriť tandem. Záprah. Spolupracovať ako jeden tým. Deľba práce. Ty to, ja ono. Ťažšie je rešpektovať zvláštnosti toho druhého. Nevytvárať, nepretvárať partnera na svoj obraz. Boh nechce klony. Ani to, aby sme boli jeden ako druhý.

Ako povedal Anton Srholec: "anglický trávnik, to je totalita ako vyšitá". Ak som divokým lesom, so svojimi zvláštnosťami, nemôže manžel odo mňa chcieť, aby som bola vypestovaným trávnikom v jeho záhrade. Ak si vybral divoký les, musí počítať s tým, že tá divočina nezmizne sama od seba. Les aj trávnik sú originály, a môže spolu pekne nažívať. Môžu vytvárať priestor, na ktorý sa dobre pozerá.

Ako dlho ste spolu v manželstve?

V októbri bude 28 rokov.